Odpočinok je dôležitý pre náš život. Často ho odsúvame na vedľajšiu koľaj. Veľa vecí, vrátane práce robíme na úkor odpočinku. Akoby odpočinok bol nejakou rezervou, či zálohou, z ktorej môžeme čerpať, keď je pre nás dôležité niečo iné. Ale odpočinok je dôležitý a ak chceme žiť dlho a v zdraví. A preto musíme k nemu zmeniť svoj postoj...
Autora knihy choroba pritlačila a doslova prinútila odpočívať. A tak začal hľadať cestu k odpočinku. A nakoniec dospel / dozrel v myšlienku: odpočinte si trochu... Sú to Ježišove slová určené učeníkom. Odpočívaj! Autor knihy to dokáže bez hanby a pocitu viny...
Slovo odpočívať vnímame ako nehybnosť a teda stav. A ak k nemu pridáme „si“ – teda odpočinúť si, zmení sa na aktivitu – na nečinnosť. Ale už nie je nehybnosťou, ale niečím o čo sa treba snažiť a čo je aktivitou, aj keď inou (ako práca). A preto odpočinok môže mať podobu aktivity, ako je spánok, čítanie, maľovanie, sledovanie filmu, túra, či dokonca modlitba...
Veľmi často sa odpočinok vníma v kontexte práce. Ako jej protiklad. A keďže od práce často odvádzame svoju hodnotu a na prácu sa kladie dôraz skrze efektivitu, vnímame odpočinok ako neefektívne využitý čas, ktorý je neefektívny preto, lebo nepracujeme... Akoby sme zabudli, že práca, je len časť nášho života. A rovnako dôležitú úlohu v ňom má aj odpočinok...
Podľa Aristotela je blaženosť spojená s odpočinkom. Pracujem, aby som oddychoval. Ťažisko nie je v práci, ale v odpočinku. Práca je nástrojom, cestou k odpočinku. Vytvára zázemie pre odpočinok. Nie naopak!
Ak to s prácou preháňame, objaví sa únava, napútie, nechuť, depresia, či syndróm vyhorenia... Práca bez odpočinku nemá význam / zmysel.
Najväčšou výzvou doby je podľa autora knihy mať čas žiť, dopriať si čas na život, byť prítomný pre ľudí naokolo, mať čas milovať a tvoriť... A ovocím? Ovocím takého života je vnútorný pokoj, spokojnosť a schopnosť žasnúť.
Zmysel voľného času? Nejde o to, že nemusíme do práce. Je to čas, kedy sa máme uvoľniť.
Túžba po odpočinku je vpísaná do nášej duši, i nášho tela. Odpočinok je dôležitý pre dušu, i pre telo. Odpočívať, znamená zanechať prácu. Odpočinok, to je aktivita, iná ako práca. Nečinnosť, ale nie úplne, pretože sme živým organizmom, úplná nečinnosť, to je spánok.
Keď odpočívam, prežívam niečo, čo ma napĺňa, premieňa a posilňuje. Odpočinok zahŕňa aj zábavu a uvoľnenosť. Ako dobre nám padne, raz za čas ísť na zábavu, oslavu, alebo si niekam vyraziť! Dôležitou súčasťou odpočinku je smiech, humor, ale aj hry. Odpočívať môžeme rôznym spôsobom.
Ako som už vyššie spomenul Maximilien je francúzskym mníchom. A preto jeho koncepcia odpočinku, je aj duchovná. Má oporu v kresťanstve. Je však obohatením aj pre bežného človeka. Posúďte sami. Maximilián vymenúva konkrétne miesta z Písma ktoré hovoria o tom, že aj Ježiš odpočíval. Ježiš prežíval únavu a nemal problém si odpočinúť. Tak prečo máme pocity viny, keď odpočívame? Ježiš k tomu viedol aj učeníkov.
Odpočinok je spojený s tichom. Naozaj kvalitný odpočinok požaduje ticho. Je veľa druhov odpočinku. V čom je význam ticha? Prečo práve ticho? Je cestou do vnútra, do hĺbky.
Maximilian Le Fébure du Bus je kňazom a mníchom – členom augustiánskych kanovníkov – rehoľa ktorá žije podľa reguly sv. Augustína. Žije v opátstve Lagrasse v malej dedinke na juhu Francúzska. Dejiny tohto opátstva siahajú do 7 storočia po Kristovi.
Rok vydania: 2023, počet strán: 77, Doron