Haiku, teda báseň postavená na 17 slabikách, je najkratšou formou japonskej poézie. A vytvoriť ju, nie je jednoduché. Jednoduché nie je ani priniesť jej definíciu a to aj v prípade, ak máme k dispozícií viac, ako 17 slabík...
„Od samotného začiatku, čo som túto básnickú formu spoznal, ju odporúčam ľuďom, ako cestu zo stresu. Musia sa totiž na jej tvorbu plne sústrediť a zapojiť obidve mozkové hemisféry. Ľavú, aby počítala slabiky a pravú, aby prišli k slovú emócie a aby to dávalo zmysel...“ Pri tvorbe haiku teda používame obidve časti mozku.
Tým však význam haiku nekončí, ale len začína. Opäť pán Honzák: „vypísať sa zo svojich pocitov spôsobom, ktorý odporúčame, má jednu podstatnú zložku, ktorá je veľkou výhodou tohto nástroja. Pokiaľ myšlienky behajú sem a tam, ak sa aj skrížia - často nežiadúcim spôsobom (s emóciami) a výsledok je chaotický a zmätočný (neuchopiteľný). Až keď ich „upraceme“ dáme do viet, ktoré niekomu hovoríme, alebo do viet, ktoré napíšeme a majú hlavu a pätu, podmet a prísudok a na konci bodku, môžeme rpacovať racionálne. A to aj vtedy, kedy sa budeme snažiť „vypísať“ z emócií...“
Haiku, to je prítomnosť v okamihu. Prežitok prítomnosti, stvárnený v čase. Na malom priestore. Jasnosť a stručnosť života. Hĺbka prežívania.
Haiku nám vzhľadom na celý ten proces (zrodu), pomáha uchopiť a pochopiť. Pomenovať a zároveň začleniť a uzdraviť. Náš svet tak často rozbitý na úlomky, získava novú tvár. A zoceľuje sa. Jung kreslil do kruhu, ako proces uzdravenia. Tu berieme do rúk úlomky a pracujeme s nimi. Pekný obraz ponúka ďalšia japonská tradícia – Kincugi. To čo bolo rozbyté, tým získava na cene.
Radkin Honzák pôsobí ako psychiater, publicista a vysokoškolský pedagóg. Propraguje psychosomatický prístup k pacientom.
Denisa Vostrá pracuje ako spisovateľka, redaktorka, prekladateľka, vysokoškolská učiteľka a odborníčka na Japonsko a jeho kultúru a tradície.
Rok vydania: 2022, počet strán: 240, Univerzum.