V živote si drámu spájame so zlým sledom udalostí – nedarí sa nám. Vo vzťahoch si drámu spájame s výstupom a so scénou. Preto ju najčastejšie spájame s hystériou, hoci takéto prežívanie sa nespája len s ňou.
“Cit” pre scénu si spájame aj s narcistickou poruchou, ale jeden prejav sám o sebe nič nedokazuje. V neposlednom rade si ten koktail emocií a prejavov spájame aj s nezrelosťou – s problémom odhadnúť mieru a správne načasovanie. Táto teatrálnosť však automaticky neznamená poruchu, ale vždy hovorí o dôraze na emócie. A tie sú spojené s príbehom. Veľmi silno môže reagovať aj pokojná postava, ak sa dotkne rany…
Dramatické – teatrálne prežívanie nie je len snahou upútať pozornosť, ale predovšetkým nástrojom, cez ktorý sa človek snaží začleniť, vymedziť a predovšetkým cítiť. Situácia dospela do bodu, kedy nemožno pokračovať. Je tu rozpor. Ten treba odstrániť. Je to paradox, lebo navonok to pôsobí inak, ale tá dráma nie je namierená proti ľuďom (nie je to jej cieľom, hoci narúša vzťahy). Je pokusom preusporiadať veci. Môže však byť aj potrebou znovu cítiť, že žijem. Niekto prahne po zážitkoch, niekto potrebuje silné emócie…
Dráma je rozruch, vzrušenie, preháňanie, erupcia, nepokoj, ale aj boj o pocit, že ste nažive… Človek so sklonom k dráme sa pri napĺňaní svojich potrieb a túžob paradoxne upína skôr na ostatných ľudí a vonkajšie prostredie, miesto toho, aby zobral veci do svojích rúk.
Autor v knihe píše o siedmych črtách, ktoré si v kontexte (prejavov) „drama queen“ všimol.
Skôr než k nim prejdeme, hovorí o zaujímavom postrehu. Pre mnohých je „drama queen“ takým tým korením života. A korenie treba používať s mierou… myslím, že tento nenápadný postreh hovorí, že dráma sa úplne nemusí vytratiť zo života, ak ju vnímame ako presvedčenie, že žijem svoj život. Toto presvedčenie môže byť intenzívne v prežívaní, ale nemusí na ostatných pôsobiť ako búrka.
Druhá kapitola hovorí o rôznych príčinách drámy. Zaujímavé je, keď autor hovorí o východzom bode drámy. Ak sa naučíte ho spoznať, budete mať moc rozhodnúť sa, ako ďalej…
Tretia kapitola prináša pomoc s uzdravením. Prináša množstvo príbehov a svedectiev. Ak som dobre narátal, tak 19 konkrétnych rád a typov, čo robiť (cvičenia). Pri práci s uvedomením hovorí o konkrétnych fázach – ako problém uchopiť a ako s ním pracovať. Dokonca pri liečbe siaha po archetypoch, ale v inej podobe, než poznáme u Jungiánov…
Najcennejšie na tejto knihe je, že je písaná na podklade života. Jej autor sám zápasil s „drama queen“ a sám ju dokázal prekonať a v knihe sa delí o svoj príbeh a zároveň ponúka návod. Keďže zároveň ide o psychológa, jeho spracovanie problému má aj odborné podkutie a zázemie.
Scott Lyons je americkým klinickým psychológom. Svoj život zasvätil sprevádzaniu a zápase so stresom, ktorý zohráva veľkú rolu aj pri dance queen.
Rok vydania: 2024, počet strán: 279, Portál